Nočná mora?

Odkladam myšlienku na inokedy (Na kedy? Raz to predsa musi skončiť, nie?) a opäť sa plne koncentrujem. Práca ide hladko, napriek tomu, že o mojich myšlienkových pochodoch sa to isté povedať nedá. Musí ísť hladko. Pozajtra odovzdávam. Zvuky za oknom sa menia. Po uliciach už neklopkajú opätky a ľudia v parku nevolajú na svojich psov. Zvuky áut rednú. Uvedomujem si to však len mimochodom. Rýchla hudba z reproduktorov pohlcuje vačšinu akustických ruchov. Asi hodinový playlist ide už tuším siedmy krát dokola. Nemením ho vak. Je m jedno čo hrá, len nech ma to vytrhne z toho otupujúceho ticha. O deviatej to musím ísť vytlačiť, čiže ak to dorobím do šiestej, môžem si ešte dve hodinky zdriemnuť. Vyzerá to nádejne...Už neviem kolký krát počujem tie iste pesničky, no ani tie nedokázali prehlušiť zvuk prvej rannej električky. Tie blbé vtáky zas škriekajú na oslavu rána. Mať tak ich problémy... Tma sa pomaly mení na šero. Nestíham. Nevadí toto ešte dotiahnem a ostatné obkecám. Save. Na silu do seba tlačím suchý rožok. Jediné jedlo, čo mám práve po ruke. Nestrácal by som s tým čas, ale hlad, ktorý som pred asi ôsmymi hodinami odignoroval ma trestá žalúdočnými kŕčmi a ľahkou nevolnosťou. Nerád by som odpadol. Nestihol by som totiž termín. Chvílu sú kŕče ešte horšie, no ochvíľu sa žalúdok ukľudní. Na pár hodín mám pokoj. Nahádžem na seba dáke oblečenie a niekoľko krát sa s panikou v očiach presvedčujem, či som si nezabudol USBkľúč na ktorom je moja práca uložená...O šesť hodín a cca 40min:Drahocenné výkresy odkladám na postel a vyberám z poza skrine dva kartóny formátu A1. Zajtra ráno odovzdávam. Výkresy mám. Už stačí len vyrobiť model. Zatiaľ čo zovrie voda, pripravím si orezávač, lepidlo... Zalievam si ďaľšiu šálku zeleného čaju...